reklama

R.I.P Slovenský šport

Je o mne všeobecne známe, že hokej nie je mojou parketou. Tak ako nie je parketou ďalších miliónov Slovákov a predsa z nich na minimálne dva týždne v roku stávajú hokejoví odborníci. Úprimne povedané, nerád by som sa stal jedným z nich a predsa vo mne drieme pár myšlienok spomedzi mantinelov, či skôr spoza nich.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Ako futbalista totiž nachádzam určité smutné paralely, charakteristické pre oba naše najpopulárnejšie športy. Okrem nespočetného množstva samozvaných odborníkov v oboch športoch, je smutnejším zistením, že či už futbal alebo hokej, oba športy stoja na okraji priepasti. Čo je logickým prejavom toho, že šport ako taký na Slovensku je na pokraji spoločenského záujmu.

Naši hokejoví hrdinovia nepostúpili na MS v Bratislave z osemfinálovej skupiny. Zámerne som nepoužil v tejto súvislosti slová ako sklamanie či neúspech. Ani jedno, ani druhé ma totiž pri menách ako Pavol Demitra, Richard Zedník či Miro Šatan nemôže napadnúť. Oni a mnohí další slovenskí hokejisti sú pre mňa skutočnými hokejovými hrdinami. Na ľade i mimo neho. Ako by povedal klasik: Za roky driny a odriekania. A samozrejme aj za nespočetné množstvo hokejového umenia. Po nich a ich hokejovom umení však dnes nesporne nastáva temné obdobie slovenskej hokejovej hluchoty a medailových suchot. Veľmi si želám, aby som sa mýlil, ale pri pohľade na výsledky hokejistov v juniorskych kategóriach jednoducho musí človek ostať skeptický.
Tento skepticizmus je zároveň ďalším spoločným menovateľom futbalu a hokeja. Tento článok vzniká v období, kedy sa Slovan Bratislava zrejme stane majstrom Slovenska vo futbale. Cesta, ktorou prešiel Slovan k titulu by však rovnako mala patriť na okraj spoločnosti. Je odrazom žabomyších vojen a vnútorného rozkladu futbalového hnutia(a priznávam, že aj nepochopiteľnej rezignácie hlavného rivala belasých). Tak, ako všetci vidíme, že slovenský hokej stráca budúcnosť, musíme sa pripraviť, že určití ľudia odsúdili na podobnú cestu aj slovenský futbal. Osobné záujmy futbalových a hokejových funkcionárov sa v našej krajine dostali na prvé miesto. Na úkor budúcnosti mládežníckeho hokeja či potreby postaviť národný futbalový štadión sa dostal do popredia boj o moc a osobný prospech ľudí, ktorí nechcú ďalších Hossov, Demitrov a nechcú ani ďalších Škrtelov(chvalabohu, že naša futbalová generácia má ešte čo -to pred sebou). Načo, veď už majú svoj hotel s heliportom, svoju televíziu aj svoj titul. Už im stačí len spokojne sedieť vo VIP-ke a fajčiť cigary.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vyhrali. Vyhrali nad športom, ktorý im prinášal mamon a nám radosť. Pýtam sa však, čo bude prinášať radosť nám, keď mamon zničil náš šport. V starom Ríme dali panovníci ľuďom chlieb a hry. Nám sa úspešne snažia hry vziať. Koniec Ríma začal niekde vo vete: Aj ty Brutus?! Náš koniec sa práve začína. Začína vetami: Ďakujem Juraj, Ďakujem Ivan.

Poznámka: Je to už hodná chvíľa, čo tento text driemal u mňa v počítači. Musím povedať, že odvolanie trénera Glena Hanlona bolo poslednou kvapkou. Je to ďalší z mnohých dôkazov o to, že slovenský šport jednoducho nestojí ani o koncepciu ani o budúcnosť. Samozrejme, trenér Hanlon nedosiahol úspech. Ale dá sa úspech naučiť po roku, či po pol roku? Teraz už len zostáva pochovať slovenský hokej. Ideálnymi hrobármi by bola trenérska dvojica Golonka-Lukáč.

Filip Holec

Filip Holec

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

S futbalom som sa narodil, vyrastal som s ním a nikdy z neho nevyrastiem.. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu