Je pravdou, že sám nesúhlasím s niekoľkými menami. Ale viem a verím, že Vladimír Weiss je človekom na svojom mieste a krčmové reči sú mi cudzie a preto nejdem konkretizovať mená, ktoré mi vadia a naopak vyzdvihovať jedincov, ktorí mi chýbajú. I keď, na jednom chýbajúcom článku by sme sa zrejme zhodli aj s pánom Weissom. Je mi veľmi ľúto, že v Afrike bude chýbať Miro Karhan. Áno, viem, že je polkou slovenskej krčmovej verejnosti nenávidený, ale jeho vplyv na ihrisku i v kabíne zdôraznili mnohí jeho spoluhráči a preto o jeho kvalitách nebudem pochybovať. Áno, z osobného hladiska ma mrzí, že v Afrike bude chýbať, Tomáš Hubočan, Mário Pečálka, Marek Mintál alebo Martin Dúbravka. Ale tento blog má byť objektívny, preto sa vrátim k správnosti Weissovej nominácie.
Neprináleží mi hodnotiť jednotlivcov, formácie alebo formu jednotlivých hráčov. Spolieham sa na cit trénera pre hráčov, pre okamih a na jeho schopnosť vyžmýkať z mužstva maximum. Som presvedčený o tom, že keď dá niekomu dôveru, vie že mu ju jeho manschaft vráti. Nie Hamšík, nie Škrtel, nie Šesták ale kolektív je silou našej repre a som presvedčený, že bez psychológa akým Weiss je by bola slovenská reprezentácia výberom individualít , ktorý sú síce futbalovo výnimočný, ale doteraz nikdy nedosiahli potrebnú týmovú chémiu. Práve "team chemistry" je tou devízou, ktorou sa ideme prezentovať do Južnej Afriky. Prestáva ma baviť počúvať o tom , ako Marek Hamšík nevie podať v reprezentácii taký výkon ako v Neapole. V Neapole na ňom stojí tvorivosť mužstva, v reprezentácii je z neho stredový hráč, ktorý dokáže vybojovať loptu na vlastnej rohovej zástavke a dokáže celý zápas odohrať na úkor svojich ofenzívnych kvalít. Toto sú faktory, ktoré z neho robia špičkového hráča. Tak isto by som mohol vyzdvihnúť multifunkčnosť ďalších futbalistov z Weissovho výberu, z ktorých sa stávajú zrazu na rozdiel od svojich klubov dríči, jazdci a sú schopní spraviť všetko pre tým. Je úchvatné, že Miňo Stoch a Vlady Weiss dokážu na seba zobrať zodpovednosť a bremeno okamihu a ukazujú neskutočnú hernú vyspelosť. Toto všetko dáva X-factor kolektívu, ktorý vybojoval pre slovenský futbal historické majstrovstvá. Keď k tomu prirátam Šestákovu pokazenú sezónu a jeho vôlu napraviť si chuť, Hološkovu nepoddajnosť, Zabavníkovu neústupnosť, Pekaríkov talent, Muchu spolahlivosť zo slovenskej repre je zrazu mužstvo schopné najväčšieho prekvapenia. Úmyselne hovorím prekvapenia, pretože básne o postupe môžu zbytočne mužstvu, ktoré nemá ani najmenšiu skúsenosť s vrcholovým podujatím len uškodiť.
Slovenská reprezentácia a futbal sú na rázcestí. Spomínam si živo na úspech českého futbalu na EURO 96 v Anglicku. V tom období som žil v Čechách, vo futbalovom prostredí a viem ako veľmi to českému futbalu pomohlo nahor. Celá generácia hráčov, na čele s naším vtedajším susedom Karlom Poborským sa stala pojmom európskeho futbalu a úroveň fungovania futbalového hnutia v Čechách počínajúc prácou s mládežou sa od našej vzdialila na míle. Dnes si mnohí z nás hovoria, že sme Čechov predstihli. Tu však chcem vyviesť verejnosť z krutého omylu. Síce je fakt, že česká seniorská reprezentácia prechádza peklom, lenže naša seniorská reprezentácia hrá medzištátne zápasy na Pasienkoch, či Tehelnom Poli. Podmienky vytvárané reprezentácii, ktorá postúpila na MS sú na žalostnej úrovni a to je len špička ľadovca. Kompetentní si stále neuvedomujú, že postup je len pseudoúspech, úspechom bude, keď z neho dokážu vyžmýkať maximum. Nie športové, ale maximum pre infraštruktúru, maximum pre mládež. Ako raz povedal Milan Lešický. Dom sa nedá stavať od vrchných poschodí. V Grécku to tak zvykli robiť a pozrite ako dopadli. Slovenská verejnosť si neuvedomuje, že futbal je všade vo svete spoločenská udalosť a skutočný úspech slovenského futbalu príde až vtedy , keď z neho kompetentní dokážu urobiť fenomén na úrovni spoločenskej i finančnej.
Presne z tohto dôvodu vyzdvihujem každý Weissov krok. Pretože som presvedčený, že on sám si uvedomuje, že toto všetko by mal byť len začiatok. Pretože viem, že on sám bojuje, bojuje proti veterným mlynom, proti Pasienkom, proti 15000 sponzorov na zápase so Slovinskom. Bojuje proti neprogresívnosti a skostnatelosti funkcionárov a zatial mu ani taký obrovský úspech akým postup na Majstrovstvá sveta je nezaručil, že slovenský futbal bude fungovať. Pretože povedzme si otvorene a nech sa opakujem tretíkrát, postup na Majstrovstvá Sveta je zatiaľ len pseudoúspechom. A ja sám dúfam, že fanúšikovia, odborná verejnosť a snáď aj funkcionári si toto všetko uvedomia a spoločnými silami dosiahnú a dosiahneme to, aby slovenský futbal dostal dôstojnú úroveň, ktorý si zaslúži.
A preto, nech nás spojí Afrika...